Petrovi Pellegrinimu išlo v boji o Grasalkovičov palác o veľa a ako aj sám priznal na nočnej tlačovej konferencii, bral kampaň osobne. Súčasný predseda parlamentu si veľmi dobre uvedomoval, že si nemôže dovoliť stratiť tretie voľby za sebou. V roku 2020 ako volebný líder Smeru nedokázal vzdorovať bleskovému nástupu Matovičovho OĽaNO a o tri roky neskôr už na čele vlastnej strany Hlas musel vstrebať porážku od Ficovho Smeru, hoci ešte niekoľko mesiacov pred voľbami mu všetky prieskumy predpovedali víťazstvo. Dalo by sa len špekulovať, aký vplyv by na stabilitu Hlasu malo zvolenie Ivana Korčoka, isté však je, že by sa rozhodne nezvýšila. Takto môžu byť Pellegrini a jeho spolustraníci nadmieru spokojní. Vlastne najspokojnejší z celej koalície. Rozpad Hlasu či jeho pohltenie Smerom v najbližšom období nebude na programe dňa.

Vďaka masívnej mobilizácii voličov získal Pellegrini viac ako 1,4 milióna hlasov, čo je druhý najväčší počet od prvých priamych volieb hlavy štátu, keď Rudolf Schuster zdolal Vladimíra Mečiara. O sile mandátu nového prezidenta teda nemôže byť pochýb. Ivan Korčok zaostal o 165-tisíc hlasov a jeho priaznivci sa budú musieť vyrovnať s prehrou, ktorú by po výsledkoch prvého kola tipoval málokto. Ako naloží s obrovskou dôverou voličov? Možností má niekoľko, spomína sa založenie vlastnej strany, ale aj prípadný vstup do PS či SaS. Nová partaj s Korčokom na čele by mohla mať úspech a na jej budovanie ostáva dostatok času, keďže predčasné parlamentné voľby sa nejavia ako pravdepodobné.

Výsledky volieb môžu mať dosah aj na fungovanie koalície a prekresliť doterajšie rozdelenie síl. Všetko však bude závisieť od priorít Petra Pellegriniho. Ak sa neotvorí koaličná zmluva, Hlasu ostane post predsedu parlamentu a po novom bude mať na Smer a SNS aj poistku v podobe prezidentského úradu. I keď má v ústavnom systéme reálne najsilnejšie kompetencie premiér, dve najvyššie funkcie budú v rukách jediného koaličného partnera. Pellegrini už síce avizoval, že s vládou nebude v konflikte, no viaceré Ficove či Dankove riešenia sa mu nemusia až tak pozdávať. Obzvlášť, keď iste nezabudol na ataky lídra SNS v kampani či legislatívne zmeny v RTVS, ktoré boli predstavené pred druhým kolom volieb.

Doteraz percentuálne najvyrovnanejší prezidentský duel ukázal aj to, ako veľmi je krajina rozdelená, čo sa týka politických preferencií voličov. Odlišné názory na smerovanie štátu sú markantné aj geograficky, keď proti sebe, s výnimkou niekoľkých okresov, stoja kraje Slovenska a Bratislava. Kľúčovou otázkou preto ostáva, ako a či vôbec sa krajinu Pellegrinimu podarí zjednotiť a priniesť avizovaný pokoj, ktorý bol hlavným heslom jeho kampane. Práve to, či dokáže byť nadstranícky a ako zvládne zastupovať záujmy všetkých, nielen vlastných voličov, rozhodne o tom, ako budú obyvatelia Slovenska hodnotiť jeho prezidentský mandát.