Keď sa Fico pozrie na výkony Blanára, nájde veľmi málo počinov, ktoré by mohol hodnotiť. Minister totiž vyvíja slabú aktivitu, chýba mu nápaditosť, na verejnosti sa nedostatočne prezentuje. Mimochodom, šťuka dokáže uloviť veľkú korisť, čo sa v prenesenom význame nedá o Blanárovi povedať. Pasuje k nemu však to, že šťuka žije v pomaly tečúcich a stojatých vodách: šéf diplomacie by mal čo najviac cestovať a pozývať k sebe na rozhovory rezortných kolegov zo zahraničia, ale Blanár v tomto smere zaostáva za očakávaniami.

Vyslovene na dvojstranné rokovania šéf slovenskej diplomacie doteraz samostatne necestoval na západ ďalej ako do Prahy (v Berlíne bol, ale sprevádzal Fica). Jeho lety do Bruselu a Luxemburgu súviseli so stretnutím šéfov diplomacie členských štátov NATO a EÚ. Premiér zvykne v spojitosti so zahraničnou politikou prízvukovať, že svet má štyri svetové strany, ale podľa zoznamu ciest jeho ministra to tak celkom nevyzerá, zvlášť s prihliadnutím na to, že Slovensko je v aliancii aj v únii.

Na druhej strane treba Blanára pochváliť za návštevu Rumunska. Dôležitej krajiny na východnom krídle NATO i hospodársky zaujímavého členského štátu EÚ, ktorý v niektorých dôležitých ukazovateľoch už predbieha Slovensko. Naopak, bohužiaľ, prezidentka Zuzana Čaputová si za päť rokov pôsobenia v Grasalkovičovom paláci nenašla čas, aby priletela do Bukurešti na oficiálnu návštevu.

Vyznieva však nepochopiteľne, že Blanár, ktorý dobre vie, aký význam Fico prisudzuje efektívnemu fungovaniu Vyšehradskej štvorky, doteraz nenavštívil Varšavu. Pred polrokom síce telefonoval s poľským ministrom zahraničných vecí, ktorého pozval na Slovensko, ale Radek Sikorski dosiaľ do Bratislavy nepricestoval. Možno však krivdíme Blanárovi – čo ak Poliak nemá záujem pre diametrálne odlišné postoje dvoch susedov k vojne na Ukrajine?

A čo vôbec robí Blanár, aby vo svojom sídle zoči-voči presadzoval záujmy Slovenska v zahraničnej politike? Je zarážajúce, že od novembra minulého roku, keď prijal šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa, nerokoval v Bratislave so žiadnym ďalším ministrom zahraničných vecí. Pán Blanár, veď svet má bezmála dvesto štátov…

Na porovnanie si všimnime bilaterálny program šéfa českej diplomacie Jan Lipavského v Prahe od polovice apríla tohto roku: rokovanie so Sikorskim a tiež s rezortnými ministrami Spojených arabských emirátov, Estónska, Azerbajdžanu, Holandska a Čiernej Hory; o pár dní prijme hosťa z Grécka.

Ešte stále si Fico myslí, že v Blanárovi našiel šťuku? Mal by ho napomenúť, lebo v opačnom prípade sa možno bude musieť porozhliadnuť po nejakom „starom kaprovi“ v rybníku slovenskej diplomacie…